Kým v prípade príkazov na zrážky zo mzdy (či už príkazov na začatie exekúcie alebo exekučných príkazov – podľa štádia exekučného konania) platí princíp priority, v prípade ak platiteľ mzdy vykonáva zrážky na základe dohody o zrážkach zo mzdy a bude mu doručený príkaz od exekútora, tento princíp neplatí.
Princíp priority znamená, že pokiaľ platiteľ mzdy eviduje viacero príkazov na zrážky zo mzdy od exekútorov, tieto sa zaraďujú do poradia, a zrážky sa prioritne vykonávajú pre tú exekúciu, v súvislosti s ktorou bol príkaz doručený platiteľovi mzdy ako prvý. V praxi však často dochádza k pochybeniam platiteľov mzdy, ktorí sa domnievajú, že ak vykonávajú zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a bude im doručený príkaz od exekútora, že tento sa zaradí do poradia.
Tento postup je nesprávny a platitelia mzdy sa tak zbytočne vystavujú riziku poddlžníckej žaloby od oprávneného (ktorou má právo domáhať sa, aby mu platiteľ mzdy vyplatil všetko to, čo by inak vyplácal, ak by zrážky riadne vykonával). Pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie je tzv. judikovaná, je priznaná exekučným titulom, pričom pohľadávka, ktorá je predmetom dohody má nižšiu silu, nakoľko (hoci je už splatná) judikovanou nie je, a teda nemôže mať prednosť.
Názor, že a keď sa vykonávajú zrážky na základe dohody a bude doručený príkaz od exekútora, že tento má prednosť, možno oprieť a o ustanovenia Zákonníka práce – paragrafu 132. Toto ustanovenie je rozdelené do viacerých odsekov, pričom prvé tri v podstate vymedzujú čo a v akom poradí sa zo mzdy zamestnanca zrazí. V prvom poradí sú to zrážky na dane ako aj poistné na príslušné poistenie, v druhom (odsek dva) sú to okrem iného aj sumy postihnuté výkonom rozhodnutia, ktorý bol nariadený súdnym alebo správnym orgánom – tu sa má za to, že sa sem zaraďujú aj exekučné zrážky zo mzdy. Až v ďalšom poradí (odsek 3 spomínaného ustanovenia) sa môžu vykonať ďalšie zrážky, a to na základe písomnej dohody zamestnávateľa so zamestnancom.
Pre porovnanie ust.§ 131 ods. 1-3 Zákonníka práce:
Zrážky zo mzdy a poradie zrážok
§ 131
(1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len
a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 5.
(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy,
alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.
Práva exekútora: Na ktoré peniaze môže siahnuť a na ktoré nie?
Exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku, jednou z možností vykonania exekúcie peňažnej sumy je exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov.
Má exekútor právo siahnuť na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti? Na ktoré peniaze exekútor môže siahnuť a na ktoré nie?
Odpovedá advokátsky koncipient JUDr. Tibor Kerata
Pravdepodobne vás to nepoteší, ale exekútor môže vykonávať zrážky aj z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
Exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku, jednou z možností vykonania exekúcie peňažnej sumy je exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov. Predpokladám, že svojou otázkou smerujete k predmetnému spôsobu vykonania exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že exekútor môže siahnuť na mzdu a iné príjmy. V tomto momente je rozhodujúce upriamiť pozornosť na pojem „iný príjem“ definovaný v Exekučnom poriadku, na ktorý možno vykonať exekúciu.
Exekučný poriadok v tejto súvislosti uvádza, že „ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, z dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia“. Je teda zrejmé, že exekútor môže vykonávať zrážky aj z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.Nejde však o úplný výpočet príjmov, ktoré môžu byť exekúciou postihnuté.Príjem expresne predtým neuvedený môže byť postihnutý exekúciou, ak spĺňa jednu z nasledovných podmienok, a to že ide o taký príjem povinného, ktorý je 1.) odmenou za prácu alebo 2.) nahrádza odmenu za prácu. V prípade, že má povinný príjmy, ktoré nie sú odmenou za prácu ani odmenu za prácu nenahrádzajú, možno takéto nároky povinného zexekvovať podľa ustanovení o exekúcii prikázaním iných peňažných pohľadávok, čo predstavuje ďalší spôsob vykonania exekúcie. Nemožno tu teraz uviesť všetky pohľadávky, ktoré podliehajú, respektíve nepodliehajú exekúcii, avšak aspoň príkladom uvádzam, že exekúcii nepodliehajú: a) dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi; b) peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia; c) opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru poskytované podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele; d) náhradné výživné, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a štátne sociálne dávky, ak zákon o sociálnych službách neustanovuje inak.
Na záver a kvôli úplnosti uvádzam, že exekútor nesmie zraziť celú mesačnú sumu mzdy, a teda ani náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. V zmysle zákonnej dikcie sa povinnému v zásade nesmie zraziť mesačne takzvaná základná suma, ktorá predstavuje 60 % životného minima pre plnoletú osobu v danom mesiaci.