Rýchla likvidácia neprosperujúcich podnikov môže pomôcť ukončiť hospodársku krízu, sociálne dopady na obyvateľstvo však môžu byť drastické. V Bruseli sa začal variť bankrotový guláš (v pôvodnom význame nesúrodá zmes), ktorý teraz trochu ochutnáme. Inak povedané, predstavy o prevencii bankrotu a malých súdoch sa začínajú liahnuť aj na európskej úrovni. EÚ podporuje jednoduchšie a rýchlejšie konkurzné konania a povzbudzuje čestných podnikateľov, ktorí sa stretli s neúspechom, aby začali odznova, tým, že ich stavia na rovnakú štartovaciu čiaru ako nových podnikateľov.
Platobná neschopnosť
EÚ zaviedla spoločné pravidlá, ktoré zastrešujú predovšetkým súdnu právomoc na začatie cezhraničného konania o platobnej neschopnosti a uznávanie rozsudkov súdu jednej členskej krajiny v celej EÚ, aby sa predišlo tomu, že podnikatelia budú v konkurznom konaní prevádzať svoje aktíva alebo sa budú vyhýbať súdnemu konaniu v danej krajine.
Pravidlá upravujú aj ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a vládnu podporu na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach.
Jednoduchšie a rýchlejšie konkurzné konania
Ak sa podnik nedá zachrániť reštrukturalizáciou alebo predajom akcií, včasné rozhodnutie vyhlásiť bankrot môže minimalizovať straty všetkých zainteresovaných strán. Efektívne konkurzné konania umožňujú dosiahnuť pri prerozdeľovaní aktív z bankrotujúceho podniku rovnováhu medzi záujmami podniku, investorov, zamestnancov a majiteľov a zachrániť čo najviac z ich hodnoty. EÚ podporuje vnútroštátne orgány, aby presadzovali rýchle a jednoduché konkurzné konania, ktoré netrvajú dlhšie ako jeden rok.
Nový začiatok po bankrote
Hlavným dôvodom, prečo čestní podnikatelia, ktorí sa stretli s neúspechom v podnikaní, dostávajú druhú šancu začať odznova, je skutočnosť, že iba pri 4 až 6 % bankrotov sa spreneverovalo. Z výsledkov štúdií vyplýva, že druhé pokusy podnikateľov prinášajú viac zisku a vytvárajú viac pracovných miest. Podnikatelia sa učia z vlastných chýb a vedia lepšie odhadnúť mieru rizika a príležitosti. EÚ predložila riešenia, ktoré majú podnikateľom pomôcť prekonať praktické aj psychologické ťažkosti pri zakladaní druhého podniku:
- na nový začiatok by mal mať podnikateľ k dispozícii dostatočný objem finančných prostriedkov;
- banky a finančné inštitúcie by mali prehodnotiť svoj opatrný postoj k podnikateľom, ktorí začínajú nanovo;
- mená podnikateľov, ktorí zbankrotovali čestným spôsobom, by sa nemali objavovať na zoznamoch osôb, ktorým nemôže byť poskytnutý úver;
- bývalí podnikatelia, ktorí zbankrotovali čestným spôsobom, by nemali byť v nevýhode pri predkladaní ponúk na verejné zákazky;
- nanovo začínajúci podnikatelia by mali mať prístup k primeranej psychologickej a technickej podpore;
- podpora zo strany zákazníkov, obchodných partnerov a investorov by mala byť založená na vzájomnej dôvere.
Podnikatelia, ktorí zažili bankrot, by nemali stratiť dôveru vo svoje schopnosti pustiť sa do nového podnikateľského projektu. Komisia európskych spoločenstiev vydala v Bruseli 5. 10. 2007 pod označením KOM(2007) 584 v konečnom znení významné Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Nazvali ho Prekonanie stigmy neúspechu v podnikaní – za politiku druhej šance. Podtitul upresňuje, že to má byť Realizácia lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť. Mierne upravený text v ďalšom citujeme a komentujeme.
Vo februári 2005 Komisia navrhla obnovenie Lisabonskej stratégie, v rámci ktorého by sa úsilie EÚ sústredilo na zabezpečenie väčšieho a trvalého rastu a poskytovanie väčšieho počtu lepších pracovných miest. To bude možné dosiahnuť len vytvorením prostredia, ktoré by podporovalo malé a stredné podniky (MSP) a zvýšením kultúry podnikania. Podnikanie má riskantnú podstatu a vyžaduje si sebavedomie a samostatnosť rovnako ako aj určitú pripravenosť riskovať, pretože vytvorenie podniku, úspech a neúspech v podnikaní sú neoddeliteľnou súčasťou reality trhového hospodárstva. Ako súčasť všeobecného nedostatku uznania a pochopenia podnikania zo strany spoločnosti sa však ťažkosti v podnikaní alebo dokonca neúspech v podnikaní dostatočne nechápu ako normálny ekonomický vývoj a príležitosť na nový začiatok. Komisia sa domnieva, že prostredie, ktoré by bolo priaznivejšie pre ohrozené podniky, by mohlo neúspechu zabrániť. Riešenie negatívnych dôsledkov prípadného neúspechu v podnikaní a jeho negatívneho ohlasu by okrem toho pomohlo čo najlepšie využiť ľudskú tvorivosť v Európe, významne posilniť podnikanie a podporiť inovácie a vytváranie pracovných miest. Pomohlo by to aj pri tvorbe spoločenského prostredia v Európe, ktoré by bolo priaznivejšie pre podnikanie a v ktorom by sa trestalo len podvodné a kriminálne správanie. Členské štáty a podnikateľské odvetvie preto vyzývajú, aby sa naďalej snažili o vytvorenie prostredia, priaznivého pre podnikateľov, ktorým hrozí bankrot, a pre tých, ktorí zažili neúspech v podnikaní, s cieľom zmeniť EÚ na dynamickejšie miesto na podnikanie a pre druhú šancu.
Ohrozené podniky a neúspech v podnikaní sú neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti
Obnovenie podnikania je praktickou súčasťou trhového hospodárstva. Počas prvých piatich rokov svojej existencie zanikne 50 % podnikov. Ročný priemer zaniknutých spoločností v EÚ-25 je 7 %. V odbornej ekonomickej literatúre sa ukončenie podnikania chápe ako jav, ktorý sa v globálnej ekonomike zlučuje s hospodárskym rozvojom, čo sa uznáva aj v Európskej charte pre malé podniky. Nízka úroveň „prežitia“ preto nemusí byť nevyhnutne dôvodom na obavy – vstup nových firiem je súčasťou procesu, ktorým podnikatelia reagujú na realitu trhu. V nedávnej štúdii OECD sa konštatovalo, že úroveň „prežitia“ prvých štyroch rokov je pri spoločnostiach v USA zrejme ešte nižšia ako v krajinách kontinentálnej Európy, čo ilustruje skutočnosť, že zánik spoločností môže byť zlučiteľný s hospodárskym dynamizmom. Existuje dôvod domnievať sa, že rastúca globálna konkurencia núti podnikateľov rýchlejšie a flexibilnejšie reagovať, dokonca aj zatvorením svojho podniku a otvorením nového. Údaje potvrdzujú úzku súvislosť medzi úrovňami začatia a ukončenia podnikania v EÚ aj USA, čo svedčí o pokračujúcom procese kreatívnej deštrukcie, prostredníctvom ktorej firmy s nízkou produktivitou trh opúšťajú a nahrádzajú ich nové firmy.
Bankrot je tiež príležitosť
Zo všetkých spoločností, ktoré ukončili činnosť, predstavujú bankroty približne 15 %, pričom 11 – 18 % všetkých zakladateľov spoločností zažilo nejaký neúspech. Aj keď existuje prirodzená súvislosť medzi hospodárskym cyklom a mierou platobnej neschopnosti, bankroty sa vyskytujú aj v obdobiach vysokého rastu HDP. Existuje dobrý dôvod domnievať sa, že bankrot je v podstate priamym dôsledkom opätovného začiatku podnikania: len 4 – 6 % bankrotov je podvodného charakteru. Úloha, ktorú neúspech v podnikaní zohráva v hospodárskom živote, však v našej spoločnosti nie je dobre chápaná. Verejná mienka úzko spája neúspech v podnikaní s osobnou neschopnosťou alebo podvodom. V EÚ je táto stigma prítomná v podnikateľskom prostredí, právnom rámci a tiež v kultúrnom a spoločenskom správaní. Vytvára to zbytočné prekážky pre tých podnikateľov, ktorí chcú opäť začať. Napriek tomu, že zákazníci a finančníci poznajú výkon podnikateľov, ktorí opäť začali, zdráhajú sa im zadať zákazky alebo do nich investovať. 79 % všetkých občanov EÚ potvrdzuje, že by dali druhú šancu tým, ktorí predtým zlyhali. Ale keď príde na rad „prax“, postoje sa menia: 47 % Európanov by váhalo so zadaním objednávky spoločnosti, ktorá predtým zbankrotovala; 51 % z nich by nikdy neinvestovalo do podnikov, ktoré majú finančné ťažkosti. Rozbor ukázal, že len malý zlomok podnikateľov, ktorí neuspeli, sa pokúsi začať znova, napriek skutočnosti, že väčšina bývalých podnikateľov stále uprednostňuje podnikanie a mladí ľudia dúfajú v druhú šancu. Je to najmä preto, že platobná neschopnosť má obzvlášť veľký vplyv na samotných podnikateľov. Približne jedna tretina tých, ktorí zbankrotovali, predá vlastný dom a v 25 % prípadov pocítia negatívne dôsledky ostatní členovia rodiny. Neúspech v podnikaní je stresujúcou situáciou, ktorá v 15 % prípadov vedie k rozpadu vzťahov. Okrem toho musia podnikatelia, ktorí neuspeli, čeliť prostrediu, podceňujúcemu nové príležitosti, ktoré neúspech v podnikaní vytvára. Z dôkazov vyplýva, že podnikatelia, ktorí zlyhali, sa učia na vlastných chybách a druhýkrát sú obyčajne úspešnejší. Tí, ktorí opäť začali podnikať, zvyčajne dosahujú rýchlejší rast ako novovytvorené spoločnosti a po piatich rokoch majú ich spoločnosti dobrú mieru „prežitia“. Výskum profilu úspešných podnikateľov ukazuje, že 18 % z nich už jednu spoločnosť viedlo, 6 % viedlo dve a viac spoločností. Keďže je platobná neschopnosť súčasťou hospodárskeho života, má aj negatívny vplyv na pracovné miesta, spotrebiteľov, verejných a súkromných veriteľov. V roku 2006 približne 135 000 prípadov platobnej neschopnosti spoločností v EU-15 ohrozilo pracovné miesta 1,4 milióna zamestnancov (1,5 milióna v roku 2005) a len v Nemecku a Veľkej Británii počet jednotlivých osôb s platobnou neschopnosťou presiahol 237 000. V rovnakom roku v Rakúsku predstavovali nevyrovnané dlhy voči zamestnancom 243 miliónov EUR. Pokiaľ ide o ostatné nezaplatené dlhy, v Nemecku 50 % dlžníkov tvorili aktívne podniky a samostatne zárobkovo činné osoby. Vo Francúzsku, kde sa ročné náklady na konkurzné konania odhadujú na 13,7 miliardy EUR, približne 55 – 60 % nezaplatených dlhov je splatných daňovým úradom a orgánom sociálneho zabezpečenia a bankám, v prípade spoločností poskytujúcich služby v úpadku je to až 70 – 80 %. Nezaplatené dlhy v Nemecku v roku 2006 dosahovali 31,1 miliardy EUR (37,5 v roku 2005; 39,4 v roku 2004), v Taliansku 9,6 miliardy v roku 2004, vo Fínsku 1,37 miliardy v roku 2003. Široké spektrum nákladov, ktoré bankroty so sebou prinášajú, by sa dalo znížiť, ak by ohrozeným podnikom bola poskytnutá lepšia pomoc a ak by sa im v prípade bankrotu uľahčil opätovný začiatok.
K politike druhej šance – kto verí skrachovancom ?
Komisia sa začala zaoberať potrebou novej politiky s cieľom riešiť otázku ohrozených podnikov a negatívnych účinkov neúspechu v podnikaní od roku 2001 a neskôr v rámci akčného plánu pre podnikanie. Svoju zaangažovanosť za takúto politiku opäť potvrdila v oznámení Moderná politika a ďalšej aktivite, začatej v roku 2005. Komisia najmä signalizovala potrebu zlepšiť konkurzné konania. Vzhľadom na svoju obmedzenú právomoc v tejto oblasti sa Komisia obmedzila na zbieranie údajov o právnych a spoločenských dôsledkoch neúspechu v podnikaní, aby uľahčila identifikáciu a šírenie osvedčených postupov, a v nedávnej minulosti aj na vypracovanie nástrojov včasného varovania ako prostriedku zmiernenia stigmy neúspechu. To pomohlo začať reformu v celej EÚ a mnohé členské štáty sa už inšpirovali osvedčenými postupmi a závermi politiky zozbieranými na európskej úrovni. V mnohých krajinách EÚ – aj keď v rozličnej miere – existuje na úrovni vnútroštátnych a regionálnych orgánov politické odhodlanie riešiť otázku neúspechu v podnikaní a podporovať opätovný začiatok podnikania. V kontexte obnovenej Lisabonskej stratégie približne jedna tretina členských štátov predložila vo svojich národných programoch reforiem plány na reformu vnútroštátnych právnych predpisov, týkajúcich sa platobnej neschopnosti. Výsledkom je pokrok dosiahnutý v zlepšovaní právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti: polovica členských štátov prijala opatrenia na skrátenie období na oddlženie, odstránenie obmedzení alebo zefektívnenie konkurzných konaní. Veľká Británia sa zaoberala väčšinou týchto otázok už v roku 2002. Španielsko a Taliansko prijali podobné opatrenia vo svojich právnych predpisoch nedávno. Takmer polovica krajín EÚ však ešte stále musí urobiť v tomto smere len prvé kroky. Žiadny členský štát ešte neprijal komplexnú stratégiu politiky druhej šance – len Rakúsko oznámilo nové plány na rok 2008. Existuje ešte naozaj dosť priestoru na ďalšie posilňovanie pozitívneho prístupu k podnikaniu, na podporu viacerých ľudí, aby začali podnikať, na zmiernenie rizika a stigmy neúspechu v podnikaní.
Dobré meno na verejnosti, vzdelávanie a médiá
Prvým krokom k riešeniu negatívnych účinkov neúspechu v podnikaní je verejne o ňom diskutovať, oslovovať budúcich podnikateľov a zvýšiť povedomie o výhodách obnoveného podnikania. Z výskumov vyplýva, že kultúrna podpora (napríklad prostredníctvom propagačných kampaní) je pozitívne spojená s úrovňou podnikateľskej aktivity v EÚ. Mnoho mladých ľudí nakoniec nikdy nezačne podnikať. Výchova k podnikavosti je základným prostriedkom materializácie ich podnikavého ducha a uvedomenia si, že neúspech v podnikaní je východiskom pre nový začiatok. V súčasnosti sa Európania zdráhajú využiť príležitosti na samostatné podnikanie a podnikateľskú činnosť a viditeľne sa boja bankrotu. Národné stratégie celoživotného vzdelávania môžu zohrať dôležitú úlohu pri rozvoji a aktualizácii podnikateľských a obchodných zručností. V holandskej brožúre sa uvádza sedem prípadov, v ktorých sa podnikatelia vyjadrujú o svojich vlastných skúsenostiach s bankrotom a vysvetľujú, ako sa im podarilo opäť úspešne začať. Možno ju stiahnuť z internetovej stránky holandského ministerstva pre hospodárske záležitosti. V EÚ široká verejnosť často vníma bankrot ako kriminálnu záležitosť bez ohľadu na to, čo ho zapríčinilo. Médiá by mali zohrať pozitívnu úlohu pri riešení tohto nesprávneho chápania a pri šírení informácií o výhodách, ktoré našej spoločnosti môžu priniesť skúsenosti neúspešných podnikateľov. To platí aj pre príslušné ocenenia. V posledných dvoch rokoch sa v Nemecku udeľuje „Ocenenie za začiatok“ v rámci kategórie nazvanej Nový začiatok. Toto ocenenie, ktoré je sponzorované dvomi verejnými bankami, poskytujúcimi podporu a regionálnou agentúrou na podporu začínajúcich podnikateľov, bolo udelené čestným podnikateľom, ktorí sa poučili z neúspechu v podnikaní a boli úspešní pri svojom druhom začiatku. Hlavné médiá mali veľký záujem o ďalšie informácie z tejto oblasti.
Tieto skúsenosti zo zahraničia možno využiť aj u nás. Výhody nového začiatku by sa mali vyzdvihnúť v informačných kampaniach a vzdelávacích programoch a malo by sa ukázať, že niekoľko pokusov ide ruka v ruke s normálnym procesom učenia, skúmania a objavovania. Médiá môžu hrať úlohu pri rozlišovaní bankrotu a podvodu a pri šírení informácií o výhodách obnoveného podnikania, a tým vylepšovať na verejnosti dobré meno tých, ktorí znovu začali podnikať, a oceňovať ich skúsenosti. Ďalšia diskusia o týchto otázkach so všetkými zainteresovanými subjektmi by mala pomôcť ukázať mnohé stránky stigmy, obklopujúcej neúspech v podnikaní.
Úloha právnych predpisov ku platobnej neschopnosti
Z právneho hľadiska môže byť opätovný začiatok po bankrote náročný. V mnohých krajinách sa v konkurznom práve so všetkými zaobchádza rovnako bez ohľadu na to, či bol bankrot podvodom alebo bol zapríčinený nezodpovednosťou podnikateľa alebo či neúspech nezavinila žiadna zrejmá chyba vlastníka alebo manažéra, t. j. čestne a podľa pravidiel. Mnohými pravidlami sa okrem toho subjektom v konkurze ukladajú obmedzenia, zákazy a vylúčenia len na základe existencie vyhláseného konkurzného konania. Automatickosť tohto prístupu vôbec neberie do úvahy riziká, ktoré k podnikaniu neodmysliteľne patria, a navodzuje dojem, že človek, ktorý zbankrotoval, si už nezaslúži dôveru spoločnosti. V základných princípoch právnych predpisoch týkajúcich sa platobnej neschopnosti je v EÚ potrebný radikálny posun. Cieľom nedávneho výskumu v 15 krajinách bolo zistiť, či by zmiernenie prísnosti konkurzného práva fyzických osôb viedlo na zvýšenie miery podnikania. Výskum sa uskutočnil v trinástich krajinách EÚ spolu s Kanadou a USA, kde federálny zákon o konkurze umožňuje okamžité oddlženie dlžníka. V štúdii sa využilo oddlženie ako miera „prísnosti“ a údaje o samostatnej zárobkovej činnosti osôb za trinásť rokov. V záveroch sa konštatovalo, že konkurzné právo má silný vplyv na začiatok podnikania a že jeho hospodársky význam je väčší ako rast HDP a burzové výnosy. Grécko zaviedlo nový zákon o konkurze, v ktorom sa rozlišuje medzi obyčajným a podvodným bankrotom. V budúcnosti tí, ktorí zbankrotovali nie podvodným spôsobom, nebudú podliehať zadržaniu a ich právo voliť a byť zvolení zostane nedotknuté. Pre podnikateľov môže byť ťažké oslobodiť sa od ohromných dlhov a znovu začať. Často sa stane, že zostávajúce dlhy po skončení konkurzného konania automaticky nezaniknú: ak je dlžník fyzická osoba, zostane za ne zodpovedný. V prípade osobného ručenia budú môcť veritelia vymáhať zostávajúce dlhy zabavením osobného majetku dlžníka. V prípade, že osobný majetok podnikateľa nestačí, býva niekedy možné dlh odpustiť. V krajinách, napr. v Portugalsku, Maďarsku a Fínsko, existuje pre tých, ktorí zbankrotovali „čestne“, možnosť splátkového kalendára na splatenie dlhu. V Belgicku, Írsku alebo vo Veľkej Británii sa im automaticky poskytne oddlženie. Vo Veľkej Británii podliehajú všetky osoby, ktoré zbankrotovali, istým obmedzeniam počas trvania konkurzného konania, ale tí, ktorí zbankrotovali čestným spôsobom, sú najneskôr do dvanástich mesiacov oddlžení. Osoby, ktoré zbankrotovali a ktorých správanie bolo nečestné, nezodpovedné alebo trestuhodné, môžu podliehať istým obmedzeniam až na obdobie 15 rokov. Okrem toho sa zdá, že existuje zrejmá súvislosť medzi relatívnou kvalitou právnych predpisov nejakej krajiny týkajúcich sa platobnej neschopnosti a relatívnou účinnosťou jej režimu platobnej neschopnosti, pri rešpektovaní práva, ktoré je základom našej spoločnosti. Najmä zdĺhavé konania zaberajú príliš veľa času a peňazí a zničením kapitálu bránia novému začiatku. V Európe sa priemerná dĺžka obdobia potrebného na uzavretie konkurzného konania a skončenie podnikania pohybuje od štyroch mesiacov (Írsko) do 9,2 roku (Česká republika) a náklady sú od 1 % konkurznej podstaty (Holandsko) až po 22 % (Poľsko). Zjednodušené konkurzné konanie by znamenalo ľahší odchod nerentabilných podnikov, lepšie prerozdelenie zdrojov a spravodlivejšie rozdelenie zostávajúceho majetku medzi veriteľov. V Lotyšsku zaviedli nový právny predpis týkajúci sa platobnej neschopnosti. Jedným z jeho cieľov je skrátiť dĺžku konania, pričom zásadne zmení ciele a zásady konkurzných konaní.
Je veľmi dôležité aj na Slovensku vytvoriť správny rámec, ktorý pripúšťa pre podnikateľa možnosť neuspieť a začať znovu, pričom zároveň vhodným spôsobom chráni záujmy všetkých strán. V konkurznom práve by sa malo jasne rozlišovať medzi osobami, ktoré zbankrotovali čestne a tými, ktorých bankrot bol podvodom. Podnikatelia, ktorí nezbankrotovali vlastnou vinou, by mali mať nárok na formálne súdne rozhodnutie, ktoré ich vyhlási za čestných a ospravedlniteľných. Takéto rozhodnutie by malo byť verejne prístupné. Konkurzné právo by malo po splnení určitých kritérií obsahovať možnosť skorého oddlženia od zostávajúcich dlhov. Právne obmedzenia, vylúčenia alebo zákazy by sa mali obmedziť. Súdne konania by sa mali zjednodušiť a urýchliť, čím by sa mohla maximálne využiť hodnota majetku konkurznej podstaty pri prerozdeľovaní zdrojov. Konanie by obyčajne malo trvať maximálne jeden rok.
Aktívna podpora ohrozených podnikov
Stigma neúspechu v podnikaní patrí medzi dôvody, prečo mnohé malé a stredné podniky s finančnými ťažkosťami skrývajú svoje problémy, až kým nie je príliš neskoro. Včasná reakcia na zabránenie bankrotu rozhoduje a v mnohých prípadoch je záchrana výhodnejšia ako likvidácia. Preto sa v právnych systémoch Francúzska, Estónska, Španielska, Malty alebo Talianska v súčasnosti preferuje reštrukturalizácia a kontinuita v podnikaní. Mnohým podnikateľom často chýbajú zdroje a skúsenosti potrebné na úspešné zvládnutie krízy. Ak sa v tejto fáze urobia chyby alebo ak nie je včas k dispozícii vhodná rada, bankrotu sa nedá zabrániť. Dánsko zavádza pilotný „systém včasného varovania“ podľa vzoru holandského Ondernemersklankbord. Tento systém, ktorý má na štyri roky zabezpečené financovanie, bude pomáhať životaschopným podnikom, ktoré spejú k platobnej neschopnosti z dôvodu dočasných problémov, prostredníctvom praktického know-how a poradenstva. Nástroje včasného varovania môžu byť rozličné, od on-line zdrojov cez príslušné publikácie až po priame zapojenie tých subjektov, ktoré sú lepšie vybavené na sledovanie finančnej situácie podnikov. Rozhodujúce môže byť aj dodatočné financovanie na prekonanie nestabilného obdobia. Komisia sprístupnila na internete nástroj na vlastné ohodnotenie s cieľom pomôcť podnikateľom v skorom štádiu posúdiť svoju finančnú situáciu. Vo Francúzsku do upomienok na nezaplatenie DPH pridávajú informácie, kam sa môžu podnikatelia vo finančných problémoch obrátiť so žiadosťou o radu. Podnikatelia sa môžu aj poistiť, aby kryli výdavky (právne poradenstvo, poplatky za mediáciu), spojené s vyrovnaním dlhov v skorom štádiu.
Počet prípadov platobnej neschopnosti ani u nás nemožno znížiť na nulu, ale skorá podpora životaschopným podnikom pomôže udržať platobnú neschopnosť na minime. Podporné opatrenia by mali byť zamerané na predchádzanie bankrotu, odborné poradenstvo a včasnú intervenciu. Treba venovať pozornosť dostupnosti podpory, pretože ohrozené podniky si drahé poradenstvo nemôžu dovoliť. Mali by sa naplno využívať príležitosti vyplývajúce z vytvárania sietí, ktoré ponúka EÚ a európske obchodné organizácie. Právne predpisy týkajúce sa platobnej neschopnosti by mali skôr poskytovať možnosť reštrukturalizácie a záchrany ako sa zameriavať len na likvidáciu.
Aktívna podpora znovuzačínajúcich
Hlavným obmedzeniam, s ktorými sa podnikatelia zakladajúci svoj druhý podnik stretávajú, t. j. zdrojom, príslušným zručnostiam a psychickej podpore, sa nevenuje dostatočná verejná podpora. Jednou zo štyroch najvážnejších ťažkostí, s ktorými sa začínajúci podnikatelia stretávajú, je samota. Novým začiatkom vo všeobecnosti bráni nedostatok zdrojov, najmä finančných prostriedkov, potrebných na založenie nového podniku. Po prvom neúspechu často plánujú začať s menším kapitálom ako ostatní začínajúci podnikatelia, plánujú podniky s relatívne menším počtom zamestnancov a ako právnu formu volia spoločnosť s ručením obmedzeným. Počas prvých mesiacov majú problém hlavne nájsť klientov a zákazníkov, likviditu a získanie verejných finančných prostriedkov. V nemeckom Sasku môžu malé a stredné podniky, ktoré v rámci konkurzného konania preukážu svoju schopnosť reorganizácie, získať finančné prostriedky zo Saskej banky pre verejný rozvoj s cieľom vypracovať plán na prekonanie platobnej neschopnosti, pokračovať v podnikaní a začať znovu hneď po skončení konkurzného konania. Treba prednostne zabezpečiť, aby podnikatelia, ktorí zbankrotovali, analyzovali svoje skúsenosti a aby boli na svoje nové podnikanie lepšie odborne pripravení. Existencia podnikateľských vzorov, mobilita a získanie vyššieho vzdelania by zvýšili pravdepodobnosť ich nového začiatku. Tiež platí, že u mladší bývalých podnikateľov pravdepodobnosť, že znovu začnú podnikať, býva oveľa väčšia ako u starších. Toto sú niektoré všeobecné trendy, no potreby tých, ktorí znovu začínajú, sú pomerne špecifické a pri príprave podporných opatrení si vyžadujú flexibilný prístup. Od roku 2004 Luxembursko ponúklo približne 40 podnikateľom, ktorí zbankrotovali čestným spôsobom, na mieru prispôsobené kurzy odbornej prípravy z oblasti manažmentu, aby boli pripravenejší na svoj nový začiatok. Podnikatelia, ktorí zbankrotovali, môžu stratiť dôveru v svoje vlastné schopnosti a môže ich to citovo poznačiť. Vtedy je veľmi dôležité osobitné odborné a psychologické poradenstvo o tom, ako prekonať bankrot. Návrat do podnikateľského prostredia by uľahčilo aj skoordinovanie záujmov podnikateľov, ktorí znovu začínajú, s voľnými miestami na trhu, s novými partnermi a možnými investormi. Francúzske združenie Re-créer, vytvorené v roku 1999 s podporou francúzskej obchodnej a priemyselnej komory a francúzskeho združenia bankárov, pracuje na posilňovaní sebadôvery začínajúcich podnikateľov, ktorí zažili neúspech v podnikaní.
Aj tieto skúsenosti možno využiť aj na Slovensku. Príslušné orgány by mali na nové začiatky venovať dostatočné finančné prostriedky na odstránenie prekážok, ktoré bránia znovu začínajúcim podnikateľom využívať systémy verejnej finančnej podpory. Banky a finančné inštitúcie by mali prehodnotiť svoj veľmi opatrný postoj voči podnikateľom, ktorí znovu začínajú. Často býva založený na negatívnych úverových hodnoteniach. Komisia plánuje zaradiť tento bod do programu okrúhleho stola bankárov a malých a stredných podnikov. Krajiny EÚ by mali zabezpečiť, aby sa mená čestných podnikateľov, ktorí zbankrotovali, neobjavovali na zoznamoch, obmedzujúcich prístup k pôžičkám v bankovom odvetví. Verejní obstarávatelia by si mali uvedomiť, že smernice o verejnom obstarávaní nedovoľujú znevýhodňovanie čestných podnikateľov, ktorí v minulosti zbankrotovali. Znovuzačínajúci podnikatelia by mali mať k dispozícii primeranú psychologickú a technickú podporu a špecifickú odbornú prípravu a poradenstvo. Príslušné orgány by mali pomáhať pri získavaní podpory od zákazníkov, obchodných partnerov a investorov tým, že podporia spojenia medzi nimi a potenciálnymi podnikateľmi, ktorí znovu začínajú, s cieľom uspokojiť potreby znovu začínajúcich podnikateľov.
Záver o nedovarenom guláši
Dobré národné rámcové podmienky na podnikanie sú rozhodujúce pre plné využívanie podnikateľského potenciálu EÚ a pre vytváranie dynamických spoločností. Spoločenské uznanie úspešného podnikania je preto veľmi dôležité a malo by ísť ruka v ruke s politikou podpory druhej šance pre tých podnikateľov, ktorí sú ohrození alebo neuspeli. Preto Komisia vyzýva krajiny EÚ, aby sa ako súčasť svojho záväzku podporovať podnikanie v rámci stratégie pre rast a zamestnanosť a v súvislosti s komplexnou politikou podnikania aktívnejšie angažovali za zmierňovanie stigmy neúspechu v podnikaní. Komisia bude aj naďalej podporovať úsilie členských štátov zvyšovaním viditeľnosti vnútroštátnych osvedčených postupov. Na urýchlenie tempa reforiem Komisia poskytne aj informačné materiály, ktoré sa použijú v kampaniach s cieľom podporiť u verejnosti vytváranie lepšieho obrazu neúspechu v podnikaní. Takže, dámy podnikateľky a páni podnikatelia, už aj v Bruseli prišli na to, že zbankrotovať, ale len čestne, nie je nič strašného a dokonca za čestný bankrot Vás možno aj ocenia. Rýchly koniec vášho podniku, či firmy znamená v širšom kontexte aj ozdravný proces ekonomiky a východisko z hospodárskej krízy, lebo zánikom Vášho podniku sa vytvára priestor pre vznik nového.
Tak hurá do bankrotov! Mne však zatiaľ bruselský bankrotguláš nejako nechutí, je totiž bez chuti – na dvoch úrovniach. Jednak sa ešte len začína variť a kým ho dovaria do efektívnej rozumnej podoby, ešte potrvá, chýba mu ale aj chuť príslušných slovenských inštitúcií a médií na zmenu predsudkov a reálnu politiku druhej šance. Podnikatelia, ktorí v dohľadnom čase zbankrotujú, možno k tomu gulášu dostanú aj nejaké to euro, aby mali na pivo zo sociálnych programov. Posilnení gulášom a pivom môžu v našom prostredí skúsiť začať podnikať odznova, napríklad predávať Nota Bene