Kedy je čas vyhlásiť konkurz?
Zadlženie slovenských domácností za posledných pätnásť rokov vzrástlo päťnásovnrnásobne a zhruba každý tretí Slovák je niekomu dlžný.
Viac a viac firiem aj fyzických osôb prestáva byť schopných splácať svoje záväzky. Aj preto slová ako konkurz, exekúcia či bankrot je už aj u nás každodenným javom.
O konkurze sa zvyčajne hovorí v súvislosti s veľkými spoločnosťami, no málokto vie, že táto nemilá udalosť v živote sa môže týkať každej právnickej aj fyzickej osoby.
Konkurz, alebo inak povedané úpadok spoločnosti, sa začína pri neschopnosti splácať svoje záväzky. „Pri úpadku spoločnosti alebo živnostníka ide o formu úpadku, takzvané predlženie. Predlžený je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Zákon v ustanovení § 4 ukladá spoločnostiam aj živnostníkom povinnosť sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohli včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia.
Právnická osoba alebo živnostník sú povinní podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedeli, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť, o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.“ Nie je to len zákonná povinnosť, prečo vyhlásiť konkurz. Návrh na vyhlásenie konkurzu totiž plní aj prevenčnú funkciu. Včasným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa zabráni narastaniu dlhov a zmenšovaniu majetku spoločnosti. Tým sa v konečnom dôsledku zabezpečí vyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov.
Vyhýbanie sa povinnosti sa môže skončiť pokutou aj väzením
V prípade, že sa spoločnosť zdráha vyhlásiť konkurz, alebo sama nemá dostatočnú finančnú hotovosť na vstup do konkurzu, návrh na konkurz môže v konečnom dôsledku podať aj veriteľ. V prípade, že môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. To je však horší prípad, ktorý sa nezaobíde bez ďalších sankcií. „S účinnosťou od 1. 1. 2013 je v ustanovení § 74 a) zákona riešený postup pri ukladaní sankcie osobám oprávneným konať v mene dlžníka, ktoré nesplnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v stanovenej lehote.
Pred konkurzom sa snaží spoločnosť často zachraňovať aj spôsobmi, ktoré nie sú práve najšťastnejšie a niekedy môžu spôsobiť štatutárom viac problémov ako osohu.
„Podnikateľov často lákajú aj rôzne iné ,varianty‘ ako sa zbaviť zadlženej firmy. Prepisovanie firiem na nekompetentné osoby či hromadné zlučovanie zadlžených firiem sa javí ako rýchle a efektívne riešenie, no v konečnom dôsledku môže dospieť až k trestnoprávnym následkom.“ Takých firiem je na slovenskom trhu neúrekom, stačí si dať do vyhľadavača zadať slovo „Likvidácie spoločnosti“ a ihneď máte zoznam domén ktoré takéto služby ponúkajú. Afšak cca 90% týchto domén maju niečo spoločné. Nenájdeťe na Webstsránke kto ju vlastní / Spoločnosť – sro /, Meno osoby, ktorá za tou doménou stojí, Kontakt udávajú len emailom resp. Tel číslom ktorý si nemôžeťe zistiť komu patrí a pod...
Tieto společnosti nie su bezpečné a dvôverihodné, nakoľko nemajú uvedených vlastníkov.
Naša spoločnosť Bankrot, s.r.o. Je na trhu viac jako 20 rokov *spolu s jej predchodcami/ Dvôverihodnosť overená pánom Mgr. Vladimírom Strýčkom / ktorý je zakladaťelom obchodnej značky Bankrot® a je hlavným konzultantom firmy pre otázky likvidácie firiem a společnosti.
Kontaktujte nás jako profesionálov na Likvidácie a výmazy firiem na Slovensku.
Osobný bankrot neznamená stratu dlhov
Konkurz a neschopnosť splácať záväzky sa netýka len právnických firiem. V súvislosti s neschopnosťou fyzických osôb spájať dlhy sa neskloňuje len slovo exekúcia. Práve osobný bankrot je vo svojej podstate konkurz vyhlásený na fyzickú osobu. Aj fyzická osoba v úpadku si môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorému sa hovorí aj osobný bankrot, no nebude to zadarmo.
„V prípade fyzickej osoby sa platí preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu vo výške 663,88 eura. Zároveň, aby súd konkurz vyhlásil, musí byť splnená podmienka, že táto osoba musí vlastniť majetok aspoň v hodnote 1 659,70 eura, inak súd konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku a minie sa účel osobného bankrotu. V takom prípade nastupuje len exekučné konanie. Rozdiel medzi konkurzom vyhláseným na fyzickú osobu a konkurzom vyhláseným na právnickú osobu je zásadný predovšetkým v tom, že v prípade spoločnosti je po zrušení konkurzu spoločnosť vymazaná z obchodného registra a zanikne.
„Fyzická osoba ,žije‘ aj po skončení konkurzu a preto by mohla prichádzať do úvahy možnosť vymáhať staré dlhy od fyzickej osoby aj po skončení konkurzu.“ Aj táto situácia je však riešiteľná ďalšími postupmi.
Kontaktujte nás pre Osobný Bankrot®
Využite inštitút oddlženia
Mohlo by sa zdať, že pri fyzických osobách nie je zatiaľ veľká motivácia na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dôvodom sú potrebné financie aj fakt, že v tomto prípade to nie je pre dlžníka konečné riešenie jeho úpadku. Výsledkom konkurzu je speňaženie majetku, pričom neuspokojené pohľadávky nezanikajú a trvajú až do smrti fyzickej osoby.
Po smrti dlžníka prechádzajú na dedičov až do výšky nadobudnutého dedičstva, ak dedičia neodmietnu dedičstvo.
Pritom je právne irelevantné, či fyzická osoba je alebo nie je podnikateľom. „Z uvedeného dôvodu zákon zaviedol do konkurzného práva nový druh konania a to konanie o oddlžení fyzickej osoby, čo upravuje v ustanoveniach § 166 – 171 zákona. Po povolení oddlženia má možnosť dlžník ‚zbaviť‘ sa svojich dlhov a dosiahnuť ich nevymáhateľnosť v konaní o oddlžení.“
Inštitút oddlženia upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení. Jeho hlavným účelom je zbavenie dlžníka jeho dlhov. Tomuto procesu oddlženia však musí predchádzať konkurz. Ťažisko spočíva v tom, že po zrušení konkurzu počas skúšobného obdobia môže určité právne úkony dlžník urobiť len so súhlasom správcu.
Podstatné je, že dlžník počas troch rokov poskytuje správcovi časť zo svojho príjmu, ktorý potom správca rozdeľuje medzi veriteľov. Po skončení skúšobnej lehoty súd rozhodne o oddlžení dlžníka. Po uverejnení tohto rozhodnutia v Obchodnom vestníku sú pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi nevymáhateľné.
Koľko stojí súdna exekúcia?
Exekúcia je individuálne vymáhanie pohľadávok. Na rozdiel od konkurzného konania, kde ide o kolektívne – pomerné uspokojenie všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, pri exekúcii sa uspokojuje len ten veriteľ, v prospech ktorého sa exekúcia vedie. „V prípade plurality veriteľov je preto konkurzné konanie často prijateľnejšie pre veriteľov aj dlžníkov, pretože sa predíde tomu, aby sa majetok dlžníka „rozpredal“ v prospech jedného veriteľa, ktorý bol v rámci exekúcie prvým v poradí, pričom ostatní veritelia ostanú neuspokojení.“
Vyhlásením konkurzu sa totiž každá exekúcia končí. Exekúcie voči fyzickým osobám sú však časté najmä pre nezáujem vyhlásiť na seba konkurz. S exekúciami sú však spojené diskutované odmeny exekútorom, ktorým verejnosť nie vždy rozumie.
Poslednou novelou zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov sa zavádzajú najmä zmeny.
Zavádza sa maximálna výška trov exekúcie pri drobných exekúciách, pričom trovy exekúcie, prípadne prevyšujúce takúto maximálnu výšku, bude znášať nielen povinný, ale aj oprávnený a to každý v jednej polovici.
Uvedené pravidlo určuje maximálnu výšku trov exekúcie v závislosti od výšky vymáhanej pohľadávky. Pri pohľadávke do 50 eur môžu byť trovy exekúcie najviac vo výške 6-násobku vymáhanej pohľadávky, pri pohľadávke od 51 eur do 166 eur najviac vo výške 5-násobku vymáhanej pohľadávky, pri pohľadávke od 167 eur do 500 eur najviac vo výške 2-násobku pohľadávky a pri pohľadávkach od 501 eur do 2 000 eur najviac vo výške 1-násobku vymáhanej pohľadávky. Ak by trovy exekúcie prekročili takto stanovenú maximálnu hranicu, znášajú trovy exekúcie prevyšujúce príslušný násobok pohľadávky oprávnený a povinný, každý v jednej polovici.“ Poplatky sú tak presne stanovené a nie sú určované svojvoľne.
Každý kto však vstúpi do konkurzu, alebo exekúcie, musí počítať s tým, že dlžná čiastka nebude to jediné, čo bude musieť zaplatiť.