Firma, ktorá napriek svojej veľkosti a vplyve neprežila a musela skončiť je United Fruit Company. Spoločnosť bola verejnosťou vnímaná veľmi kontroverzne. Často ju označovali ako neokoloniálnu firmu. Podnik vznikol spojením obchodných aktivít Minora Keitha a Andrewa Prestona. Firma sa zameriavala na pestovanie a dovoz tropického ovocia a zeleniny hneď od svojho počiatku.
V priebehu niekoľkých desaťročí, United Fruit Company získala taký veľký vplyv v Latinskej Amerike, že výrazne formovala tamojšie ekonomiky prostredníctvom financovania rôznych projektov. Firma dokonca financovala politické kampane a vojenské operácie jej naklonených politikov v tejto oblasti. Preto bola terčom kritiky ľavicových aktivistov. Kritika sa ozývala na adresu spoločnosti aj doma v USA.
Do roku 1930 United Fruit Company skúpila 20 konkurenčných podnikov a stala sa najväčším zamestnávateľom v Strednej Amerike. Po druhej svetovej vojne hospodárenie firmy oslabila vlna revolúcií, ktorá sa prehnala touto oblasťou. Podnik tak prišiel napríklad o aktíva na Kube, ale aj v ďalšich krajinách.
Oslabená firma sa stala korisťou pre biznismena Eli Blacka, ktorý sa orientoval na nepriateľské prevzatia spoločností. A tak roku 1968 sa stal jej najväčším majiteľom. V roku 1974 firmu postihol hurikán Fifi, ktorý zničil takmer všetky plantáže na Hondurase. O rok neskôr samotný Black spáchal samovraždu, keď vyskočil zo 44. poschodia Pan Am Building v New Yorku.
O pár mesiacov neskôr americký úrad pre dohľad na cennými papiermi odhalil podplácanie. United Fruit Company podplatila honduraského prezidenta. Po tomto škandále sa prestalo obchodovať aj s akciami na burze. Značne oslabenú firmu začiatkom 80-tych rokov minulého storočia prevzal multimilionár Carl Lindner a začlenil ju do svojho portfólia spoločností. Dnes je podnik známy pod názvom Chiquita.
