Pred veriteľmi môže dedičov ochrániť výzva veriteľom, odborne nazývaná konvokácia. Návrh na ňu môžu podať vtedy, ak notár pri súpise dedičstva dospeje k záveru, že hodnota zdedeného majetku je nižšia ako výška dlhov.
„Veriteľov možno verejnou vyhláškou formou uznesenia vyzvať, aby prihlásili svoje pohľadávky voči poručiteľovi v ustanovenej lehote s poučením, že pokiaľ ich neprihlásia, už za ne dedičia nezodpovedajú. To však platí len v prípade, ak uspokojením veriteľov, ktorí svoje pohľadávky oznámili, bude vyčerpaná cena dedičstva,“ vraví notár.
Zákon stanovuje, ktoré skupiny veriteľov a ich pohľadávok majú z hľadiska uspokojenia nárokov prednosť. Prví na rade sú veritelia, ktorí za zosnulého uhradili náklady jeho choroby a primerané náklady jeho pohrebu, spolu s týmito pohľadávkami sa prednostne uhradia aj trovy konania a splatné výživné. Na druhom mieste je uhradenie daní a poplatkov, ktoré zosnulý dlhoval štátu.
Až ako tretie v poradí sú pohľadávky ostatných veriteľov, aj v tomto prípade sa prednostne uhradia tie, ktoré boli zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností alebo záložnými právami.
Po vyrovnaní spomínaných pohľadávok už dedičia nebudú zodpovedať za dlhy tých veriteľov, ktorí sa v stanovenej lehote neprihlásili, ani ak ide o veriteľov s prednostnými pohľadávkami. Pohľadávky takto síce nezaniknú, no u dedičov si ich už uplatniť nebudú môcť.
Vyskytujú sa aj prípady, keď dlh nadobudnutý dedením ohrozí aj pôvodný majetok dediča. To sa môže stať, ak dedičia nepristúpili k výzve veriteľom a tí sa budú prihlasovať postupne. „Aj keď predchádzajúci veritelia boli už do výšky ceny dedičstva uspokojení, je nutné uspokojiť aj ďalšieho prihláseného veriteľa a pomernú časť plnenia požadovať od už uspokojených veriteľov späť. Prakticky môže nastať situácia, že ak dedičia konvokáciu nenavrhli, ohlásia prednostní veritelia svoje pohľadávky neskôr, a dedičia ich budú musieť uhradiť aj nad rámec nadobudnutého dedičstva. Napríklad dlhy daňovému úradu, zdravotnej poisťovni a podobne, a to aj nad rámec hodnoty nadobudnutého dedičstva.“
Čo by mal vedieť veriteľ
- Veritelia v dedičskom konaní obhajujú svoje záujmy, no stále ešte nie sú jeho účastníkmi. Veriteľ nemá právo zasahovať napríklad do určenia všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva. Nemôže podať ani odvolanie proti uzneseniu o ich určení.
- Zákon veriteľovi dáva možnosť obhájiť svoju pohľadávku na súde osobitnou žalobou. Civilný súd nie je v takomto prípade viazaný rozhodnutím o dedičstve a pri posudzovaní zodpovednosti dedičov sa môže odchýliť od ceny ustanovenej v dedičskom konaní.
- Ak bola zverejnená výzva na uplatnenie pohľadávok (konvokácia) a veriteľ, hoci aj prednostný, si svoju pohľadávku včas neprihlásil, nemá nárok na jej uspokojenie, ak bola vyčerpaná hodnota podielu, ktorý dedič nadobudol.
- Ak ide o osobu, ktorá sa postarala o pohreb a zosnulý zanechal majetok nepatrnej hodnoty (s trhovou hodnotou do tisíc eur) – tejto osobe sa vydá nepatrný majetok – je totiž účastníkom konania v postavení veriteľa, môže to byť niekto z rodinných príslušníkov, ale aj cudzia osoba.
- Ak po pozostalom zostal dlh, ale je menší ako hodnota celého dedičstva, prechádza na dedičov zodpovednosť za náklady poručiteľovho pohrebu a za jeho dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, no veriteľ nie je v tejto časti účastníkom konania o dedičstve. Ide o najčastejšie prípady vyrovnania sa s dlhmi – v osvedčení o dedičstve súdny komisár alebo súd v uznesení len konštatuje, že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa (aj bez ohľadu na to, či sú konkrétne uvedené, alebo nie) podľa § 470 Občianskeho zákonníka.
- Ak sa dedičia medzi sebou dohodnú, že budú niesť zodpovednosť za dlhy poručiteľa inak, ako podľa hodnoty podielov, ktoré nadobudli, musia k tejto dohode pristúpiť aj veritelia. Ak by na dohodu nepristúpili, zodpovedá každý dedič za dlhy poručiteľa len do výšky ceny dedičstva, ktoré nadobudol.
- Veriteľ sa stáva účastníkom dedičského konania, ak uzatvára s dedičmi dohodu o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov. Na dohode nemusia byť zúčastnení všetci veritelia, ale bolo by v rozpore so zákonom, ak by nebola uzavretá s tými, ktorých pohľadávky by boli v prípade likvidácie dedičstva podľa zákonných pravidiel uspokojené aspoň sčasti z rozvrhu výťažku. Dohodu musí schváliť súd, na ktorom je konanie o dedičstve, inak je neplaná.
- Ak súd nariadi likvidáciu dedičstva, veriteľ je účastníkom konania právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie a jeho pohľadávky sa uspokojujú podľa zásad rozvrhu speňaženia dedičstva.