Barterový obchod

Barterový obchod je druh obchodu, pri ktorom sa tovar alebo služby zamieňajú za určité množstvo iného tovaru alebo služieb. Ide o priamu výmenu tovaru alebo služieb bez zapojenia niektorého všeobecného prostriedku výmeny (napr. peňazí či zlata).

S týmto typom obchodu sa každý človek určite stretol. Veď napríklad výmena desiaty medzi žiakmi v základnej škole nie je nič iné ako barterový obchod. Aj dresy, ktoré hráči získali výmenou so súpermi po futbalovom zápase, pochádzajú z barterového obchodu.

Vymieňané tovary zároveň predstavujú nepeňažné prostriedky k vyrovnaniu záväzkov.

Cieľom tohto príspevku je poukázať na daňové problémy (daň z príjmov, DPH) a účtovné aspekty súvisiace s barterovým obchodom.

História barterového obchodovania

K barterovým obchodom najčastejšie dochádzalo a dochádza v spoločnostiach, v ktorých neexistuje peňažný systém alebo v ekonomikách s nestálou menou (napr. v čase vysokej inflácie). Tento typ obchodov sa však uplatňuje aj za účelom ušetriť náklady spojené so získaním peňazí či s ich platením.

K dvojstrannému barterovému obchodu môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa vzájomne stretne ponuka a dopyt dvoch subjektov na trhu. Každá strana musí byť schopná dodať to, o čo má druhá strana záujem. Pokiaľ takýto ideálny stret ponuky a dopytu nenastane, možno obchod uskutočniť ešte ďalšími spôsobmi, napr. viacstranným obchodom alebo prostredníctvom sprostredkovateľov.

Priama výmena tovaru a služieb fungovala v spoločnostiach, ktoré nemali menový systém alebo keď užívaná mena prestala odrážať hospodársku hodnotu tovaru. Barterový spôsob obchodovania bol široko využívaný v koloniálnej ére, napr. viacstranná výmena bola používaná v 18. storočí v tzv. trojuholníkovom obchode medzi britskými kolóniami v Amerike, Afrikou a Európou pri obchode s otrokmi, cukrom a rumom. Barterové obchodovanie však nemožno považovať iba za historický jav. Je využívané i v súčasnosti medzi obchodnými spoločnosťami či štátmi v prípadoch, kedy by výmena za peniaze neprimerane zvyšovala náklady účastníkov obchodu.

Barter z právneho hľadiska

Barterovú zmluvu je potrebné chápať ako zámennú zmluvu. Táto zmluva je všeobecne ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku, keď podľa § 611:

ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu“.

Keďže zámenná zmluva je upravená iba v Občianskom zákonníku a kúpna zmluva aj v Obchodnom zákonníku, v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa na zámennú zmluvu primerane použijú aj ustanovenia Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve.

Pri plnení záväzku dodať tovar má každá zo zmluvných strán postavenie predávajúceho a pri prevzatí tovaru postavenie kupujúceho.

Barterové obchody dojednávané v rámci záväzkových vzťahov v medzinárodnom obchode možno všeobecne charakterizovať ako osobitné obchodné operácie. Uzatvárajú sa hlavne v tých prípadoch, kedy z určitých obchodných alebo politických dôvodov nemožno dojednať priamo kúpne zmluvy alebo kedy forma takejto operácie je pre obe zmluvné strany výhodnejšia. Napríklad ak je spojená s určitými colnými výhodami alebo kedy dochádza k obchodným vzťahom medzi zmluvnými partnermi z oblasti konvertibilných a nekonvertibilných mien.

Zámennú zmluvu pôvodne vymedzoval platný Zákonník medzinárodného obchodu (zákon č.101/1963 Zb.účinný do 1. 1. 1992), ktorý túto zmluvu pojmovo označoval ako zmluvu o výmene: „Zmluvou o výmene sa strany zaväzujú na vzájomné odovzdanie určitého tovaru za určitý iný tovar s tým, že i navzájom umožnia nadobudnúť k nemu vlastnícke právo“. Táto úprava však v rámci nároku na uplatnenie chýb tovaru vylučovala možnosť požadovať primeranú zľavu zodpovedajúcu pomeru medzi cenou tovaru, ktorý mal byť dodaný, a cenou chybného tovaru.

V súladu so systematickým členením Obchodného zákonníka sa tu pod pojmom barterové obchody rozumejú tzv. bartery individuálne uzatvárané medzi dvoma zmluvnými partnermi na firemnej úrovni.

V zmluvnej praxi medzinárodného obchodu sa do barterových obchodov často zaraďujú rôzne druhy výmenných obchodov. Tieto sú však v rámci Obchodného zákonníka riešené oddelene v ustanoveniach § 750 až § 755.

Všetky uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka majú dispozitívnu povahu a skúsenosti z praxe vedú k záveru, že tu nie je univerzálne platná metodika uzatvárania barterových obchodov. V každom jednotlivom prípade uzatvárania takýchto zmlúv je nevyhnutný individuálny prístup, ktorý rešpektuje záujmy oboch zmluvných strán. Pritom vzájomná dôvera a spoľahlivosť zmluvných partnerov je tu omnoho dôležitejšia než napr. pri iných zahraničných obchodných operáciách. Rešpektovanie zásad poctivého obchodného stykupodľa kogentného ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka je tu zvlášť potrebné.

Barterové obchodovanie v súčasnosti

Barterový obchod môže byť vhodným spôsobom získania peňažných prostriedkov. Napríklad jeden podnikateľ raz rozprával, ako vlastnil firmu na predaj klimatizácie a nemal žiadne hotovostné peniaze. Sezóna začala, banka samozrejme nič nepožičia, a tak uvažoval nad tým, ako obchod práve rozbehnúť.

Podnikateľ nepoložil hlavu do dlaní a nezačal preklínať život. Zavolal svojmu dodávateľovi, dohodol sa s ním, že kúpi nejakú klimatizáciu na faktúru s trojmesačnou splatnosťou a tovar mal na sklade. Teraz podnikateľovi nastal problém, ako tovar predať?

Vedel, že základom predaja je reklama, ale vzniká otázka, z čoho ju zaplatiť. Podnikateľ si povedal, že na to mu poslúži barterový obchod. Zavolal do redakcie jedného časopisu a povedal im, že za reklamný priestor v časopise zaplatí klimatizáciou. Samozrejme, že mu ihneď povedali, že to nie je možné, tak im len zanechal svoje telefónne číslo pre prípad, že by si to rozmysleli. Z redakcie mu približne za hodinu zavolali s tým, že si to rozmysleli a sekretárka netajila obrovskú radosť, že šéfa k obchodu prehovorila a nebude jej v práci horúco.

Podnikateľ na základe reklamy rozbehol biznis, pričom na začiatku nemal žiadne peniaze. Je to krátka ukážka spôsobu, ako je možné využiť barter v podnikaní.

Barterové obchody sa dojednávajú najčastejšie medzi partnermi, ktorí medzi sebou pravidelne nakupujú tovar alebo služby. Napríklad firma zaoberajúca sa pôdohospodárskou činnosťou (družstvo) produkuje obilie, ktoré dodáva obchodnej spoločnosti vyrábajúcej kŕmne zmesi. Obe firmy sa dohodnú na barterovom obchode, t. j. pôdohospodárske družstvo za dodané obilie odoberie stanovené množstvo kŕmnych zmesí na výživu svojich hospodárskych zvierat.

Ďalší príklad: Daňový poradca si otvorí kanceláriu v administratívnej budove istej akciovej spoločnosti. Daňový poradca sa s prenajímateľom dohodne, že nebude platiť nájomné, ale za túto „výhodu“ bude prenajímateľovi poskytovať bezodplatne daňové poradenstvo. Aj takto sa môže v dnešnej dobe realizovať barterový obchod.

V prípade, že podnikateľ chce uskutočniť barterový obchod, má v súčasnosti tri možnosti:

  1. Buď si nájde barterového partnera priamo sám, čo však niekedy znamená množstvo vynaloženej energie a času.
  2. Nájde si barterového partnera na internetovej stránke firiem, ktoré sa špecializujú na sprostredkovanie barterových obchodov, kde sa stretáva ponuka a dopyt týkajúce sa barteru a firmy uskutočňujú obchod priamo. Podnikateľ si zadá svoj barter a v prípade, že sa ozve partner, ktorý má záujem uskutočniť barter, tak uskutočnia obchod priamo medzi sebou. Barteroví partneri sami rozhodnú, či pôjde o čistý barter alebo o barter s použitím peňazí. Za užívanie týchto internetových stránok sa platí spravidla predplatné na vopred dohodnuté obdobie.
  3. Partnera si nájde prostredníctvom barterovej centrály. Barterové centrály – obchodné spoločnosti rôznej právnej formy a veľkosti čo do počtu klientov, veľkosti obratu a rozsahu pôsobnosti evidujú a zúčtovávajú jednotlivé transakcie a rôznymi formami podporujú vzájomný obchod svojich klientov – účastníkov príslušného barterového reťazca. Aj v Slovenskej republike pôsobia takéto spoločnosti.

Príklad barterového obchodu cez barterovú centrálu

  • Na základe požiadavky centrála (osobný poradca) zabezpečí pre svojho klienta – dodáva­teľa, novú zákazku.
  • Kupujúci si s dodávateľom odsúhlasí cenu, dodacie podmienky a spôsob platby.
  • Na základe zrealizovaného obchodu (dodaného tovaru, poskytnutej služby) dodávateľ vystaví kupujúcemu klientovi faktúru.
  • Kupujúci klient zaplatí dodávateľovi dohodnutú časť v eurách (pokladničný doklad, prevodný príkaz) a časť barterom – tzv. zúčtovacím dokladom.
  • Barterovú časť platby si dodávateľ na konte kupujúceho v centrále zablokuje (telefonicky, internetom) – nevznikne tým pohľadávka voči kupujúcemu.
  • Zúčtovací doklad sa vypisuje trojmo. Originál zúčtovacieho dokladu zašle dodávateľ do centrály na zúčtovanie. Kópie si po jednej ponechajú kupujúci a dodávateľ.
  • Po zaplatení provízie za uskutočnený obchod (platí dodávateľ) je barterový obchod zúčtovaný.
  • Kupujúcemu klientovi aj dodávateľovi zašle centrála aktuálny výpis z ich barterového konta.
  • Dodávateľovi na barterovom konte pribudnú barterové prostriedky (kredity), s ktorými môže disponovať. Skontaktuje sa s centrálou (napr. cez internet) a dohodne s ňou, čo chce prostredníctvom bartera nakupovať.
  • Kupujúcemu sú barterové prostriedky (kredity) po zúčtovaní tohto obchodu z barterového kontaodpočítané.

Je potrebné zdôrazniť, že uvedený príklad je len ukážkový, pričom môže byť modifikovaný v závislosti od príslušnej barterovej centrály.

Podnikateľ (klient) by sa mal pred vstupom do barterového reťazca podrobne oboznámiť nielen s podmienkami obchodovania (poplatky, provízie), ale najmä aj s bonitou centrály (doba pôsobenia na trhu, serióznosť a pod.). Nie je totiž vylúčené, že aj barterová spoločnosť skrachuje a nie je nič horšie, ak by klient ku dňu bankrotu evidoval na barterovom konte značný kreditný (plusový) zostatok.

Účtovníctvo a barterový obchod

Zákon o účtovníctve a ani postupy účtovania pre podnikateľov (jednoduché alebo podvojné účtovníctvo) neupravujú osobitne spôsob účtovania pri zámennom (výmennom, barterovom) obchode. Z toho dôvodu je potrebné vychádzať zo všeobecných zásad stanovených v účtovných predpisoch.

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov iba v časti pojednávajúcej o oceňovaní majetku a záväzkov (§ 25) stanovuje, že majetok a záväzky nadobudnuté zámenou sa oceňujú reálnou cenou s výnimkou účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva. Na tento účel sa reálnou hodnotou rozumie:

a) trhová cena,
b) ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca v prípade, že trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu,
c) ocenenie ustanovené podľa zákona o kolektívnom investovaní, ak nie je možné postupovať podľa písmen a) a b).

Opäť je potrebné uviesť, že o zámenu na účely oceňovania a účtovania ide vtedy, ak ide o čistú zámenu,ktorá sa uskutočňuje bez doplatku.

Zdroj: Danovecentum.sk